black is the color of the light | svetlo má čiernu farbu

I promised to write about her regularly ... well if once a month is regularly then here it is ... I have my head full of upcoming sessions (after a long winter and health break) ... and also full of our basement which is full of water after the flood which destroyed (not only) my photo background papers ... but, I have to tell you that thing about our Bonnie ... she is not ours. She only will be living with us for 15 months ... to get use to family life ... and then her owner - guiding dog foundation - will take her back so she can be be trained to a beautiful, responsible and amazing guiding dog. 

Light in the dark. Ears that can see. Bonnie.

And no, do not ask me how we will give her up after this period. Honestly, I do not know. She is super sweet and super smart and she only has chewed one leg from a table so far, nothing else ;-) ... and she sleeps next to my bed every night. So, I decided, I will not think about it for next couple of months and just live. At least, what I know, I have to let her go for a good cause ... I will think about that person, maybe a kid, or young lady or an older man ... who will get his own freedom and independence and a chance to live normally with her ...  

BLACK IS THE COLOR OF THE LIGHT :-)

Sľúbila som, že o nej budem písať pravidelne ... no, ak raz za mesiac je pravidelne, tak tu to je ... Mám plnú hlavu nadchádzajúcich fotení (po naozaj dlhej zimnej a zdravotnej pauze) a nedávneho workshopu ... a taktiež plnú hlavu pivnice, ktorá je plná vody a ktorá mi zničila (okrem iného) moje štúdiové fotografické roly papiera, používané ako pozadie ... ale, musím vám tú vec o Bonnie povedať ... ona  nie je naša. Bude s nami bývať iba 15 mesiacov ... aby si zvykla na bežné veci a rodinný život ... a potom si ju vezme naspäť jej majiteľ - asociácia vodiacich psov a prejde tréningom, aby sa z nej stal krásny, zodpovedný a úžasný spoločník niekoho nevidiaceho.

Svetlo v tme. Uši, ktoré vidia. Bonnie.

A nie, prosím nepýtajte sa ma, aké to bude vrátiť ju po tomto období. Úprimne, netuším. Je super sladká a super múdra a za celú tú dobu, čo je s nami nám zatiaľ rozhrýzla iba jednu nohu od stola ;-) ... a spí hneď vedľa mojej postele každú noc. Takže som sa rozhodla, že na to nebudem myslieť a proste len žiť. Napokon, čo určite viem, budem sa jej musieť vzdať pre naozaj dobrý dôvod ... Predstavujem si jej budúceho majiteľa, možno dieťa, možno nejakú mladú slečnu alebo staršieho pána ... ktorý s ňou získa slobodu a nezávislosť a možnosť normálne žiť.

SVETLO MÁ ČIERNU FARBU :-)

*monika